F1 Belgicko 2013/2014

By Vladimir Maliar
- Tweet
- Pin It
Updated: Leden 9, 2014

Charakteristika trate:

Okruh leží vo Valónsku v obci Spa približne 50 km juhovýchodne od mesta Lutych. Pri Grand Prix Belgicka býva častým doplnkovým javom dážď. Štatistiky hovoria, že každé tretie preteky sa tu odohrali za mokra. Členitosť a dĺžka okruhu navyše spôsobujú, že v rôznych častiach trate býva odlišné počasie. Napriek tomu, že je Spa-Francorchamps vysokorýchlostným okruhom, jazdci tu používajú strednú úroveň prítlaku. Vzhľadom na premenlivé počasie sa veľmi ťažko hľadá optimálne nastavenie podvozku. Aj v daždi je potrebné dosahovať vysoké rýchlosti, pretože jej zníženie na rovinkách o viac ako 3 km/h prenastavením predného krídla vedie k celkovému rozhodeniu vyváženia auta. V prípade, že tím vsadí na nastavenie výhradne do mokra, strácal by jeho jazdec na rovinkách až 15 km/h. Hľadanie kompromisu ešte zhoršuje rozdielnosť asfaltového povrchu v jednotlivých častiach okruhu. Napriek spomínaným problémom však túto trať jazdci milujú a vždy keď bola Veľká cena Belgicka v ohrození, lobovali za jej návrat do kalendára.

Fakty a údaje:

Dĺžka trate: 7 004 m
Počet kôl pretekov: 22
Dĺžka pretekov: 154,088 km

Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou: 124 m
Počet zákrut: 19 (9 vpravo a 10 vľavo)
Šírka trate: 10 až 14 m
Prevýšenie: 200 m
- Najnižšie položený bod: Eau Rouge (391 m n. m.)
- Najvyššie položený bod: Les Combes (470 m n. m.)

Traťový rekord: 1:47,263 (235,070 km/h) – Sebastian Vettel/Red Bull-Renault (2009)
Najrýchlejšie kolo kvalifikácie: 1:45,994 (237,885 km/h) – Kimi Räikkönen/Ferrari (2007)
Maximálna rýchlosť: 310 km/h
Prvá GP: 1925 (víťaz Antonio Ascari (ITA) – Alfa Romeo P2)
Počet GP: 54

Jazda na plný plyn: 70 %
Sekcia trate s jazdou na plný plyn: 1 865 m
Počet preradení rýchlostných stupňov: 52 / kolo

Opotrebenie pneumatík: stredné až nízke
Opotrebenie bŕzd: stredné až nízke
Úroveň priľnavosti: stredná

Kapacita tribún: 90 000

História:

Spa známe svojimi liečivými termálnymi prameňmi v 18. storočí vybudovalo kasíno, ktoré privádzalo do oblasti množstvo zahraničných a často veľmi solventných hostí. Okrem túžby po peniazoch sa ale objavila i túžba po inom type vzrušenia. A tak sa jedného dňa rozhodli priviesť do Spa pretekárske autá. Súťaženie v Ardenách nebolo ale ničím novým. Už v roku 1902 totiž vznikol okruh Circuit des Ardennes, ktorý bol prvým uzatvoreným okruhom v Belgicku. Až do tej doby viedla väčšina pretekov z jedného mesta na druhé. Prvá trať bola dielom Pierra de Crawheza a merala rekordných 53,6 míľ. Okruh vychádzal z mesta Bastogne odkiaľ smeroval do Longlier, potom sa zatočil na juh do Habay-la-Nueve a po hlavnej ceste sa vrátil späť do Bastogne. V roku 1904 bol dokonca predĺžený na 73,4 míle, ale časom upadol do zabudnutia. Pretekanie v Belgicku malo dlhú tradíciu, ale stále sa jednalo len o miestne podujatia pre domácich. Všetko sa však malo zmeniť krátko po skončení prvej svetovej vojny. Organizátori mali najvyšší cieľ – priviesť do Belgicka prestížne preteky Grand Prix. Nový okruh v ardenských lesoch bol pripravený. Prvú oficiálnu Veľkú cenu tu v roku 1925 vyhral Antonio Ascari, otec slávneho pretekára Formule 1 Alberta Ascariho. Do týchto pretekov sa prihlásilo dvanásť jazdcov, no kvalifikáciou sa ich počet znížil na sedem. Ostatní totiž nemali dostatočne pripravené autá. Vyše 800 kilometrové preteky dokončili iba dvaja pretekári z Alfy Romeo. Počas druhej svetovej vojny sa v Spa pretekať prestalo a okruh sa stal súčasťou bojového poľa v rámci Bitky o Bulge. Aj v priestoroch Spa totiž bojovali nemecké jednotky v zime na prelome rokov 1944 a 1945 proti spojencom. Súťaženie sa vrátilo do Spa v roku 1947 a prvým víťazom sa stal Francúz Jean-Pierre Wimille s autom Alfa Romeo.
Michael Schumacher s monopostom Benetton B192 vyhral Veľkú cenu Belgicka v roku 1992.
Trať pod ardenskými vrchmi hostila piate podujatie nového šampionátu Formule 1. 18. júna 1950 sa na štart postavilo 14 áut slávnych značiek, pričom víťazstvo opäť ukoristila dvojica pretekárov z Alfy. Najrýchlejší Juan Manuel Fangio prekonal 494 kilometrov za necelé tri hodiny. Autá sa stávali čím ďalej, tým rýchlejšími, ale trať zostávala nezmenená a nesmierne nebezpečná. Bolo len otázkou času, kedy dôjde k nešťastiu. Počas pretekov v roku 1960 došlo k dvom tragédiám v priebehu pätnástich minút. Mladý a neskúsený Chris Bristow havaroval v rovnakej zákrute, v ktorej sa deň predtým vážne zranil Stirling Moss a Alan Stacey prišiel o život, keď mu do tváre vrazil vták letiaci cez trať. V 60. rokoch sa okrem Grand Prix Belgicka a 24 hodín Spa udomácnili na tomto okruhu i ďalšie veľké preteky – 1000 km Spa. Tieto prestížne preteky sa stali doménou miestneho hrdinu Jackyho Ickxa, ktorý dokázal „tisícku“ vyhrať až päťkrát. V roku 1973 zahynuli počas pretekov 24 hodín Spa až traja piloti. Hrozivý príbeh sa viaže i k nočnej udalosti, ktorá sa stala v týchto pretekoch a týkala sa dvoch slávnych pretekárov. Keď prišiel Jochen Mass na nočný pitstop a striedal sa za volantom s Hansom Stuckom, tak mu povedal, aby si dával pozor na zákrutu Masta. Jochen Hansovi povedal, že je tam veľa úlomkov z nejakého auta. Keď Mass na spomínané miesto prišiel, z hrôzou zistil, že na trati neležia úlomky auta, ale roztrhané kusy traťového maršála.
Séria tragických nehôd viedla k požiadavkám na prebudovanie trate a zvýšenie bezpečnosti. Všetko sa to malo ale udiať tak, aby zostal zachovaný tradičný duch trate a pôvodné umiestnenie v okolí Francorchamps. Nová trať síce zvýšila bezpečnostný štandard, no ani to nezabránilo tragédii z pretekov 1000 km Spa v roku 1985. Nemec Stefan Bellof vtedy prišiel o život, keď doplatil na predbiehací manéver v slávnej zákrute Eau Rouge. Veľkú nemeckú nádej vyslobodili z vraku auta až po dlhých 23 minútach. Len o niekoľko hodín zahynul v miestnej nemocnici.
Diváci a fanúšikovia videli v Spa všetky veľké jazdecké hviezdy, legendy a nádejné talenty. Sám Michael Schumacher debutoval na tejto trati v roku 1991, pričom sa hneď kvalifikoval na výbornom siedmom mieste. O rok neskôr si už na svoje konto pripísal prvé belgické víťazstvo. Okrem toho na svojej obľúbenej trati v roku 2004 oslávil zisk siedmeho titulu. V roku 2003 sa Veľká cena Belgicka v kalendári majstrovstiev sveta Formule 1 neobjavila. Na príčine bol zákaz tabakovej reklamy. Belgická vláda odmietla udeliť výnimku a tak Bernie Ecclestone Spa vyškrtol zo zoznamu. V roku 2006 trať v kalendári opäť chýbala, organizátori vtedy mali problémy vyrovnať sa so zákazom tabakovej reklamy. Zároveň v tej dobe okruh podstúpil poslednú sériu úprav.

J-V